Vo výstupnom oddiele ústavu Ilava sa aj prostredníctvom opustení ústavu snažia viesť odsúdených k väčšej samostatnosti, k preberaniu zodpovednosti za seba a svoje správanie. Odsúdení sa konfrontujú s každodennou realitou v civilnom prostredí a tým sú narúšané ich skreslené predstavy o vlastnej budúcnosti, zreálňuje sa im seba obraz a zvyšuje sa ich schopnosť uplatniť sa na trhu práce. Tzv. „opušťák“ tak prispieva k mobilizácii odsúdených pred výstupom, k zvyšovaniu ich aktivity v procese resocializácie a teda i seba napredovaniu. Aj krátkodobý kontakt s civilným prostredím znižuje riziko vzniku kultúrneho šoku po prepustení, zvlášť pri odsúdených s dlhoročnými trestami odňatia slobody. Zároveň významnou mierou prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti v spoločenskom prostredí, resp. znižuje sociálnu neprispôsobilosť klientov po prepustení.
