Prehľad nástrojov a metodík používaných v rámci projektu.
Našou víziou je, aby výstupnými oddielmi prechádzali všetci odsúdení, ktorým končí trest odňatia slobody. Aktuálne sa zameriavame na odsúdených, ktorí spĺňajú stanovené kritériá umiestňovania do výstupných oddielov.
Diagnostický nástroj CRA je využívaný v procese hodnotenia odsúdeného k určeniu resocializačnej prognózy. Ústav spracováva hodnotenie odsúdeného v zmysle § 62 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou hodnotenia je výsledok resocializačnej prognózy stanovený diagnostickým nástrojom hodnotenia rizika recidívy určeným generálnym riaditeľom zboru (CRA). Hodnotiaci nástroj využíva kombinácie štatistických, klinických a intuitívnych metód, pracuje s údajmi získanými o odsúdenom od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a počas jeho priebehu. Diagnostický nástroj CRA má dva varianty: CRA-CR a CRA-RU. Obsahuje celkovo 37 (CRA-CR) resp. 38 (CRA-RU) položiek zameraných na kriminogénne rizikové faktory so stanovenou prediktívnou hodnotou vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti. Tieto položky sú rozdelené do 5 (CRA-CR) resp. 6 (CRA-RU) obsahovo a kompetenčne samostatných sekcií (položiek zoskupených podľa kompetencií hodnotiteľov). Výstupom nástroja CRA z konkrétneho diagnostického formulára je určenie miery rizika recidívy trestnej činnosti (nízka/stredná/vysoká) odborným väzenským personálom, tzn. resocializačná prognóza odsúdenej osoby z pohľadu ZVJS.
Prediktívny nástroj HRON (Hodnotenie rizika opakovaného násilia) sa zameriava na hodnotenie rizika spôsobenia závažnej ujmy po prepustení z väzenského zariadenia u osoby odsúdenej za spáchanie trestného činu násilnej povahy na nepodmienečný trest odňatia slobody. Jeho cieľom je predikcia úrovne rizika spáchania úmyselného trestného činu násilnej povahy, pri ktorom je obeť usmrtená alebo je jej spôsobená iná závažná ujma, ktorej následok je neodstrániteľný alebo len ťažko odstrániteľný, a to v období do 12 mesiacov od prepustenia z VTOS. Teda ide o trestné činy, ktorých potenciálnym následkom je spôsobenie smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo závažnej psychickej ujmy. Ide o skríningovú verziu nástroja, ktorá obsahuje 12 všeobecných prediktorov recidívy násilného správania a 3 špecifické položky orientované na jedinečnosť hodnotenej osoby. Kľúčovým prínosom uvedeného nástroja je predikcia potenciálneho rizika budúceho násilia u osoby po prepustení z väzenského zariadenia. To umožňuje efektívnejšie a kvalitnejšie vypracovanie stratégií dohľadu pri zachovaní ústavných práv a požiadavky, aby poškodené alebo potenciálne obete zostali chránené a neboli vystavené nebezpečenstvu. Výstupom nástroja HRON je určenie miery rizika spôsobenia závažnej ujmy konkrétnej osoby po prepustení z VTOS (nízka/stredná/vysoká) odborným väzenským personálom pre účely rozhodovania súdu.
Identifikácia osôb potenciálne rizikových z pohľadu páchania fyzického násilia vo vnútri väzenského zariadenia je nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti všetkých väznených osôb, väzenského personálu a ochranu majetku štátu, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné pristúpiť k vývoju hodnotiaceho nástroja na predikciu rizika väzenského násilia (skr. RIVAN). Predikcia problémového správania vo väzenskom zariadení v zmysle maladaptácie daného jedinca na väzenské prostredie patrí k prioritám každého väzenského systému. Výsledok hodnotiaceho nástroja je možné interpretovať ako úsudok o pravdepodobnosti, že sa hodnotená osoba dopustí násilného správania počas pobytu vo väzenskom zariadení. Na základe bodového súčtu jednotlivých kategórií položiek je hodnotená osoba zaradená do troch nasledovných stupňov rizika: bez rizika/s identifikovaným rizikom/s identifikovaným vysokým rizikom. Ide o skríningovú verziu nástroja, ktorá obsahuje 12 položiek rozdelených medzi viacerých hodnotiteľov.
Identifikácia väznených osôb s vysokým rizikom násilného správania umožňuje aplikovať cielenejšie opatrenia a intervencie, čím sa zvýši celková bezpečnosť vo väzenských zariadeniach. Hodnotiaci nástroj poskytuje informácie potrebné pre efektívny manažment prípadov, čo zahŕňa plánovanie individuálnych programov a cielených intervencií pre väznené osoby.
IAPSZ je jednoduchý, prehľadný a štruktúrovaný dokument, ktorý obsahuje základné údaje o odsúdenom, jeho aktuálny stav a rizikové či protektívne faktory z hľadiska resocializácie, ako aj najvhodnejšie intervencie pre odsúdeného v procese zaobchádzania. Zároveň patrí k nástrojom, podľa ktorých sa odsúdenej osobe určia intervencie vo VTOS, na základe ktorých je možné pokračovať po prepustení z VTOS. Predstavuje istým spôsobom „most“ medzi ZVJS a inštitúciami, ktoré pomáhajú prepustenému so životom na slobode. Vďaka digitalizácii nástroja sa v praktickej rovine podarilo prepojenie s príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri procese skvalitnenia sprevádzania klientov po ukončení VTOS, riešenia prípadných problémov a poskytovania adekvátnych intervencií. Elektronický dokument IAPSZ obsahuje osobné údaje a informácie o odsúdených osobách zaznamenané počas VTOS. Po prepustení osoby z VTOS sa dokument sprístupní zamestnancom ÚPSVR na účely postpenitenciárnej starostlivosti.
Snažíme sa, aby pomáhajúci profesionáli pokračovali v začatých intervenciách aj po prepustení, k čomu im pomôže práve vytvorený „Individuálny akčný plán sociálneho začlenenia“.
Princíp RNR prístupu sa odvodzuje z dlhodobého výskumu a efektívnej praxe, ktoré dokazujú, že najlepšie výsledky sa dosahujú v systéme trestného súdnictva, keď:
(R) – angl. RISK
Intenzita a typ práce s odsúdeným sa prispôsobujú miere rizika recidívy alebo pravdepodobnosti zlyhania (kriminogénne riziko),
(N) – angl. NEED
Intervencie sa zameriavajú na špecifické problémy, ktoré sú zodpovedné za trestné činy účastníkov (kriminogénne potreby),
(R) – angl. RESPONSIVITY
Po identifikovaní rizika a potrieb sú poskytnuté služby v súlade s jedinečnou charakteristikou jednotlivca (faktor citlivosti alebo responzivity), ako je napríklad pohlavie, vek, etnicita, štýl učenia, motivácia k zmene, kognitívne schopnosti, duševné zdravie, kultúra a silné stránky. Princíp citlivosti určuje smer, ako si vybrať služby a následné intervencie, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že konkrétny jednotlivec uspeje a jeho kriminálna kariéra bude ukončená.
Vo VTOS je snaha o sústavnú prípravu odsúdeného na život po prepustení, ktorá začína ihneď po nástupe do VTOS, pričom najintenzívnejšia je v období pred následným prepustením z VTOS. Na základe aplikácie RNR prístupu chceme v projekte „Šanca na návrat“ najintenzívnejšie intervenčné programy smerovať pre kategórie stredne a vysoko rizikových páchateľov.
