Intervencie v penitenciárnej oblasti

Intervencie v penitenciárnej oblasti sú prvým krokom resocializácie človeka, ktorý porušil spoločenské normy a pravidlá.

Odsúdeným vo výstupných oddieloch je zabezpečená komplexná podpora a príprava na prepustenie najmä zo strany odborného personálu ústavu (psychológ, sociálny pracovník, pedagóg), ale aj sociálneho kurátora metodika, ktorý je zamestnancom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve on predstavuje významné spojenie medzi životom vo väzení a životom po prepustení.

Každý odsúdený, ktorý má záujem riešiť svoj sociálny problém, má možnosť začať proces jeho riešenia už počas výkonu trestu. Pokiaľ nemá záujem a vnútornú motiváciu využiť dostupnú pomoc, je malá pravdepodobnosť, že ju vyhľadá sám po prepustení. Preto je dôležité zamerať sa na motiváciu odsúdených prevziať zodpovednosť za svoj život.

Prvé kroky po prepustení bývajú najťažšie, preto sme pre prepúšťaných pripravili personalizované portfólio, ktoré im pomôže zorientovať prvé dni na slobode. Jeho súčasťou je potvrdenie o prepustení, manuál "Čo robiť po prepustení", životopis, kontakty na ubytovacie zariadenia, pracovné ponuky, ďalšie dôležité kontakty a priestor pre poznámky.

Prepojenie penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Prepojenie politík penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti v kontexte projektu Šanca na návrat a jeho cieľov je nasmerované na:

  • Tvorbu a realizáciu resocializačných a výchovných vzdelávacích programov v rámci výkonu trestu tak, aby tvorili základňu pre uľahčenie adaptácie odsúdeného po prepustení. Zameriavajú sa na témy, ktoré sú v páchaní trestnej činnosti kľúčovými rizikovými faktormi (napr. závislosti, zamestnanosť, rodina a vzťahy, násilie a pod.).
  • Zaradenie sociálneho kurátora – metodika do pracovného tímu vo výstupných oddieloch. Jeho úlohou je premostenie oboch typov starostlivosti na základe úzkej spolupráce so sociálnymi kurátormi pre plnoleté fyzické osoby, či odborníkmi z iných inštitúcií a organizácií.
  • Vytvorenie a využívanie nových nástrojov, ako napr. „Individuálneho akčného plánu sociálneho začlenenia“, nástrojov na meranie rizika recidívy trestnej činnosti alebo určenie potrieb odsúdených osôb.
  • Dosahovanie užšej integrácie politík a aktivít penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, často podmienených zreálnením prepojenia z hľadiska možností legislatívnych úprav, keďže "mosty" medzi uvedenými politikami majú nie len praktické súvislosti a dopady, ale aj právne kontexty.