Ukončením výkonu trestu a prepustením na slobodu sa dosah odborníkov projektu, ktorí s odsúdeným pracovali končí. Niektorí prepustení sú schopní sa vlastnými silami a s podporou svojej rodiny a society začleniť do života, no nie všetci majú toto šťastie. Sú aj takí, a nie je ich málo, ktorí potrebujú odbornú podporu aj po prepustení.
Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti. Postpenitenciárna starostlivosť nie je na Slovensku povinná, prepustený ju môže ale nemusí využiť. Problém nastáva, ak sa pre prepusteného ktorý ju potrebuje stáva nedostupnou, napr. z dôvodu nedostatku kvalitných postpenitenciárnych služieb, nedostatočného geografického pokrytia, finančnej náročnosti a pod.
Ide o starostlivosť o osoby, ktorým skončil výkon trestu odňatia slobody alebo boli podmienečne prepustené. Status odsúdeného sa mení na prepusteného, čím sa menia aj jeho potreby.
Postpenitenciárnu starostlivosť môžeme charakterizovať ako komplexné využívanie rôznych foriem, metód a techník pomoci, ktoré slúžia na pozitívnu adaptáciu do spoločnosti a opätovnú socializáciu osoby po prepustení, rešpektujúc jej individualitu. Adaptácia ako proces, výsledkom ktorého je prispôsobenie sa prostrediu na slobode je nezvratná, takmer každý prepustený sa nejakým spôsobom na prostredie adaptuje. Doležité však je, aby adaptácia dopadla pozitívne, aby sa prepustený stal aktívnou súčasťou spoločnosti a dodržiaval jej pravidlá.
